Je mi ľúto tých niekoľko právnikov, ktorých sa môj nadpis v žiadnom prípade netýka. Ich prácu si veľmi vážim a uznávam ich. Majú však smolu, že spadajú do kategórie „právnici“. Právnici sú veľmi dôležitou súčasťou riadenia ľudskej spoločnosti, pretože určujú pravidlá správania sa (tvoria zákony), trestajú tých, čo tieto zákony porušujú. Budem teda písať o poslancoch parlamentu, ministroch, predsedoch vlády, sudcoch, prokurátoroch, advokátoch. Je jasné, že všetky moje názory sa nezmestia do jedného článku, takže predpokladám viac dielov, skôr by z toho mohol byť nekonečný seriál. Každý boží deň spomínaní ľudia urobia niekoľko skutkov, nad ktorými zostáva stáť rozum. Kde je príčina takéhoto stavu? Zatiaľ to presne neviem a budem rád, ak mi niekto z čitateľov poradí, možno sa spoločnými silami k niečomu dopracujeme.
Občania teda právnikom zverili dôležitú úlohu – starať sa o to, aby sa pri svojich sporoch mohli dovolať spravodlivosti. Za túto úlohu ich aj platia a platia ich veľmi dobre. Tu prichádzame k prvej absurdite. Občania sa skladajú na platy právnikov, ale ich výšku si určujú právnici sami! Možno že tu je koreň správania sa právnikov, ich nadutosti, arogancie, drzosti a pocitu nadradenosti. Možno sa vám moje slová zdajú príliš ostré, mne však nie, ostrejšie som nenašiel a vulgarizmy používať nemienim. Všetci si určite spomínate na kauzy spojené s výkonom prezidentskej funkcie pána Gašparoviča (právnika), kauzy sudcov (právnikov), ktorí pre svoje pochybenia umožnili, že sa stále po slobode pohybujú zločinci najťažšieho kalibru. Dobré meno Najvyššieho súdu a Ústavného súdu všetci poznáme prostredníctvom ich rozhodnutí, ktoré so zdravým rozumom nemajú nič spoločné. Keby sme povedali, že rozhodnutia Ústavného súdu sú šalamúnske, zrejme by sme urazili Šalamúna…