Ubehlo už 6 rokov odvtedy, čo som uverejnil prvé 3 diely môjho blogu o právnikoch. Bohužiaľ sa ukázalo, že tie články nestratili nič na aktuálnosti. Teraz nemôžem inak, ako pridať štvrtý. Dotlačilo ma k tomu rozhodnutie Ústavného súdu tlač info 7/2019 o neverejnom zasadnutí. V roku 2014 Slovenský parlament rozhodol, že všetci kandidáti na sudcov musia pred vymenovaním absolvovať bezpečnostnú previerku. Rozhodol tak prijatím ústavného zákona 161/2014 teda zákona ktorým sa mení ústava. Predsedníčka súdnej rady ešte v tom istom roku dala na ústavný súd podnet, aby ÚS rozhodol, že zákon 161/2014 nie je v súlade s ústavou.
Už tento nápad hovorí o úrovni jej právneho povedomia. A čuduj sa svete, ústavný súd po 5 rokoch rozhodol, že má pravdu, teda rozhodol, že ústava SR nie je v súlade s ústavou SR. Ústavný sudcovia to zaobalili slovným obratom „implicitné materiálne jadro“. To je dobrá hlúposť, lebo nič také ako jadro ústavy neexistuje a už vôbec nie materiálne jadro. Vo svojom rozhodnutí, ktoré ma mimochodom 115 strán právnických prešmyčiek, zabudli na zdravý rozum a okrem iného sa odvolávajú na nezávislosť súdnej moci. Vôbec nechápu, alebo to od školských čias zabudli, v čom tá nezávislosť spočíva. Tej nezávislosti majú už dnes príliš veľa, napríklad v oblasti odmeňovania, kde sami rozhodujú o svojich platoch. Dokonca sa súdia so „štátom“, teda s nami všetkými a samozrejme skoro všetky súdy aj vyhrávajú. Neprekonateľným vzorom je p. Harabín, ktorý sa aj chváli tým, že jeho skóre je 14:0. Slováci majú na toto dostatok porekadiel, napr.: vrana vrane oko nevykole.
Nezávislosť ústavného súdu určite nespočíva v tom, že ústavný súd bude rozhodovať, ktorá časť ústavy platí a ktorá neplatí. Ak raz 90 poslancov schváli ústavný zákon, jedinou povinnosťou ústavného súdu je ho rešpektovať.
Poznamenávam, že 4 sudcovia ústavného súdu zrejme ešte zdravý rozum nepotratili a k rozhodnutiu pripojili odlišné stanovisko. Niekoľko citátov z týchto stanovísk: „Posudzovať súlad ústavných zákonov je prekročením právomoci tohto súdu. V opačnom prípade je ohrozená parlamentná demokracia a právny štát, ktorým Slovenská republika má byť, resp. sa k tomuto pojmu hlási.“ (p. Machnáčová). Ostatné odlišné stanoviská na webe ÚS do 11.2.2019 neboli.
Predmetné rozhodnutie je súčasne zlým precedensom, lebo vlastne ústavný súd môže podľa neho meniť ústavu, pričom toto právo má len Národná rada SR. Ak má kandidát na sudcu čisté svedomie, žiadna previerka mu nemôže škodiť. A ak nemá? To si doplňte, prosím, sami.